Prvá téma, ktorá ma dnes napadla je práve téma veľmi populárnej telenovely divoký anjel. Určite to už každá z vás aspoň na okamih zazrela a niektoré to doslova žeriete časť po časti. Pre odôvodnenie : Film je o hlavných postavách Mily a Ivo. Samozrejme ako v každej telenovele aj v tejto ide o boj ktorý napreduje cez 700 a viac častí, prekonávajú rôzne útrapy, problémy a celé sa to točí okolo rodiny a X žien a mužov. Takže dosť bolo okolkov prejdime k veci. Vážne nám ženám by sa dookola páčilo odpúšťať x krát mužovi, ktorý zjavne si z nás zo začiatku robí posmech a aj ked po čase predsa len zistí, že práve dotyčná je „tou“ ženou, láskou jeho života musí ho stretnúť ešte milión problémov, nevera, pokušenie a podobné záležitosti? A dotyčná mu bude stále, ba priam až naivne odpúšťať jeho prehrešky? Možno sa vás zdá že takéto scény nie sú v živote človeka možné a práve naopak niektoré z vás si hovoria, že práve to je láska. Nechcem vyznieť ako zaujatá feministka, ale vážne je to láska? Nemyslím si že udupávanie srdca toho druhého je práve tým najlepším riešením. Skôr naopak. V skutočnom živote by už dávno zaujal miesto Iva nejaký úplne iný muž. Mily by sa vyplakala do vankúša, po týždňoch by vyliezla s postele, svojho plyšového medvedíka od slz premočeného by hodila do práčky a šla by žiť medzi ľudí do nočných barov v prítomnosti svojich kamarátok a spoznávala by úplne iných mužov. Lenže pravdou je, že nás žien realistiek zas nie je až tak veľa. Existujú aj tie, ktoré budú rok čakať na toho istého muža, sú mu stále verné aj keď on už dávno medzi nimi spálil mosty, a jej srdce odhodil. Ja tomu hovorím romantičky alebo skôr až optimistky. Muž sa už dávno fláka s inými ženami a jeho posteľ nestíha vychladnúť pod nánosom žien, zatiaľ čo zamilovanej žene ohrieva posteľ maximálne kocúr alebo psík. Prečo je to tak? Že milujeme tých ktorí o nás nestoja? Možno kým ona plače v prehrabáva sa v starých fotkách ich spoločných výletov a medzi suvenírmi ktoré jej daroval (ak vôbec niečo z toho bolo) on už aj zabúda že existuje. A práve na tu smutnú ženu, ktorá nevystrčí ani nos spoza dverí izby možno niekde čaká práve ten, ktorý by za ňu život položil. Takže milé dámy. Nečakajte na hlupáka. Svet je plný mužov, ktorí stoja za to a neviete kde ho môžete stretnúť. Môj otec mi vždy po mojich takzvaných prešľapoch vravel: ,,Kašli na to, predsa nikdy nevieš kde môžeš „pána pravého“ stretnúť možno na autobusovej stanici alebo do seba vrazíte na ulici. Mužove je veľa milé dámy a pre to sa neoplatí pre jedného zahodiť svoje srdce a ostať doživotne sama. A taktiež nie sme hlavné hrdinky telenoviel a čakali kedy sa nás vyvolený konečne odhodlá zmeniť a hodiť sa nám k nohám. Niekedy neprináša trpezlivosť ruže. Každá žena je krásna, inteligentná a sebavedomá. Nikdy neviete kto sa zamiluje do vašich očí, úsmevu a ďalších našich predností. Každá žena si zaslúži byť zamilovaná a šťastná.
Komentáre